Teologická fakulta Košice
Veľký KancelárAkademický senátVedenie fakultyVedecká radaOznamyKontaktKalendár podujatí
Titulná strana
Akademický informačný systém
Časopis Verba Theologica
Dekanát
Dokumenty a predpisy
Elektronické vzdelávanie
Katedry
Katolícka univerzita v Ružomberku
Knižnica
Konferencie a sympózia
Mobility a granty
Objednávanie stravy
Pracoviská TF KU
Projekty a rozvoj
Študijné programy
Tlačový systém SafeQ
Veda a doktorandské štúdium
Študijné programy

Dekrét Kongregácie pre katolícku výchovu o reforme cirkevných štúdií filozofie

Katolícka teológia – študijný odbor Katolícka teológia – študijný program spojeného prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia

Študent jednoodborového štúdia je podrobne oboznamovaný s teológiou a s najnovšími výsledkami teologického bádania vo svete. Uplatnenie môže nájsť predovšetkým ako katolícky kňaz alebo diakon.

Študijný program magisterského štúdia na fakulte, cyklus filozoficko-teologického štúdia v odbore katolícka teológia, trvá šesť rokov (dvanásť semestrov). Je určený pre študentov denného štúdia - kandidátov kňazstva i pre laikov.

Laici môžu nájsť uplatnenie predovšetkým ako učiteľ na základných a stredných školách a tiež ako pracovník v rôznych zodpovedných cirkevných službách (administratívny pracovník, archivár, animátor mimoškolskej záujmovej činnosti: napr. farská katechéza, biblické krúžky, príprava liturgie pre deti a mládež...), ako aj v iných oblastiach spoločenského života, kde je potrebný vysokoškolský absolvent humanitného zamerania (kultúra, umenie atď.).

Absolvent sa uplatní po kňazskej vysviacke ako rímskokatolícky kňaz, o jeho zadelení a uplatnení v spoločnosti rozhoduje vlastný ordinár (diecézny biskup alebo rehoľný predstavený); ako kňaz v pastorácii sa venuje duchovnej formácii ľudí v spoločenstve, ktoré mu je zverené. Vysvätení kňazi sa môžu venovať vyučovaniu náboženskej výchovy na základných a stredných školách, prípadne prednášaniu teologických disciplín na vysokých školách; svoje uplatnenie nachádzajú v duchovných redakciách masmédií, ako členovia cirkevných tribunálov (cirkevných súdov – sudcovia, notári, obhajcovia), ako členovia v rôznych komisiách katolíckej Cirkvi. Získava aj odbornú pedagogickú spôsobilosť podľa zákonov Slovenskej republiky a Kánonického práva Katolíckej cirkvi.

Absolvent je pripravený na pedagogicko - katechetickú službu, na pastoračné služby vo farnosti – uplatní sa ako učiteľ náboženskej výchovy na základných a stredných školách, člen farskej rady, duchovných redakcií v masmédiách, notár na cirkevnom tribunáli a pod. Získava odbornú pedagogickú spôsobilosť podľa zákonov Slovenskej republiky a Kánonického práva Katolíckej cirkvi.

Doktorandské štúdium teológie

Štúdium má dva stupne.
Prvý stupeň sa nazýva “špecializácia” (cyclus specialisationis) a uzatvára sa akademickým titulom “licenciát teológie” - Licentiatus Sacrae Theologiae (v skratke “ThLic.”). Dennou formou trvá zvyčajne dva roky (štyri semestre) a externou formou tri roky, V tomto stupni sa preberajú špeciálne disciplíny podľa povahy vlastnej špecializácie a zároveň sa konajú semináre a cvičenia na získanie spôsobilosti v teologicko-vedeckom bádaní (porov. čl. 40 b a čl. 72 b Sap. Chr.). Počas štúdia doktorand absolvuje študijný program, ktorý zahŕňa semináre a skúšky z povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových (voliteľných) predmetov. Študijný program po prerokovaní vedeckou radou fakulty schvaľuje akademický senát fakulty.
Po absolvovaní predpísaných seminárov a skúšok doktorand predloží licenciátsku prácu (rozsah aspoň 100 strán) na tému schválenú vedeckou radou fakulty ako dôkaz svojej spôsobilosti vo vedeckej práci.
Na záver štúdia doktorand vykoná štátnu skúšku z oblasti katolíckej teológie podľa povahy vlastnej špecializácie a obhajobu licenciátskej práce, ktorými má preukázať svoju spôsobilosť vo vedeckom bádaní. Po úspešne vykonanej štátnej skúške a obhajobe práce sa doktorandovi udelí akademický titul “licenciát teológie” - Licenciatus Sacrae Theologiae (v skratke “ThLic.”). Po dosiahnutí licenciátu doktorand môže pokračovať v doktorandskom štúdiu druhým stupňom.

Druhý stupeň doktorandského štúdia trvá dennou formou zvyčajne jeden rok a externou formou dva roky. V tomto čase sa doktorand venuje písaniu dizertačnej práce.
Túto dizertačnú prácu, s minimálnym rozsahom 200 strán, vypracovanú pod vedením učiteľa, musí doktorand obhájiť na verejnej rozprave. Po úspešnej obhajobe musí byť aspoň čast práce publikovaná. Exemplár každej uverejnenej vedeckej práce (dizertácie) sa zasiela Kongregácii pre katolícku výchovu.
Na pripustenie k obhajobe dizertačnej práce sa vyžaduje vykonanie dizertačnej skúšky, ktorou doktorand musí preukázať osobitnú odbornosť v disciplíne, ktorá je predmetom jeho dizertačnej práce. Ak po dizertačnej skúške doktorand neobháji dizertačnú prácu, je povinný predložiť novú prácu. Obhajobou dizertačnej práce doktorand preukazuje schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti katolíckej teológie. Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul “doktor teológie” Doctor Sacrae Theologiae (v skratke “ThDr.”). Univerzita priznáva aj titul “philosophiae doctor”, v skratke “PhD.”; ktorý sa uvádza za menom.

Učiteľstvo náuky o spoločnosti (v kombinácii) – študijný odbor Učiteľstvo akademických predmetov - prvý stupeň
Absolvovaním študijného programu študent získava ucelené poznatky o dejinách filozofie, viacerých významných filozofických disciplínách, ako aj o vybraných autoroch a smeroch. Popri nadobudnutých vedomostiach má osvojené aj viaceré intelektuálne schopnosti ako je analytické a syntetické uvažovanie, kritická argumentácia, náhľad na problém vo viacerých perspektívach. Nadobúda tiež metodické zručnosti ako sú kritická práca s filozofickým ako aj nefilozofickým textom, techniky rýchlej klasifikácie, výberu a osvojovania si nových poznatkov ako aj ich hodnotenia. Dokáže tiež správne pracovať s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi informácií. Jednou z kľúčových čŕt absolventa je jeho adaptabilita s ohľadom na meniace sa kontexty práce a schopnosť si rýchlo osvojiť nové poznatky a zručnosti. Navyše študent mal príležitosť vstúpiť do praxe uskutočňovania filozofie v širšom kontexte kresťanského úsilia o zmysluplný dialóg rozumu a viery. Úspešné absolvovanie bakalárskeho stupňa študijného programu a získanie titulu bakalár je nutným predpokladom pokračovania na magisterskom stupni štúdia.

Učiteľstvo náuky o spoločnosti (v kombinácii) – študijný odbor Učiteľstvo akademických predmetov - druhý stupeň
Absolvovaním študijného programu študent nadobudol vedomosti a zručnosti potrebné pre učiteľa na II. stupni ZŠ a SŠ vo filozofických a sociálnych vedách, napr. v predmetoch Náuka o spoločnosti, Občianska náuka, Občianska výchova. Študent získal znalosti hlbšej problematiky pokrývajúcej jednotlivé oblasti filozofického myslenia, ako aj špecializované znalosti niektorej z oblastí filozofie. Rozsah a hĺbka znalostí a praktických zručností ho oprávňuje pokračovať v štúdiu na jeho treťom (doktorandskom) stupni (2.1.2 Systematická filozofia alebo 2.1.3 Dejiny filozofie, prípadne 2.1.4 Logika a metodológia vedy) alebo je tiež pripravený vstúpiť do mimoškolských inštitúcií ako sú spoločenskovedne orientované výskumné organizácie a inštitúcie, inštitúcie zaoberajúce sa empirickou identifikáciou stavu spoločnosti, masovokomunikačné prostriedky, cirkevné, vládne aj mimovládne (humanitné) organizácie, nadácie, občianske združenia, politické a kultúrno-spoločenské inštitúcie, štátna a verejná správa, redakcie odborných časopisov, vydavateľstvá spoločenskovednej literatúry a pod. Jednou z kľúčových čŕt absolventa je jeho adaptabilita s ohľadom na meniace sa kontexty práce a schopnosť rýchlo si osvojiť nové poznatky a zručnosti. Navyše študent mal príležitosť vstúpiť do filozofie v širšom kontexte kresťanského úsilia o dialóg rozumu a viery.

Učiteľstvo dejepisu (v kombinácii) – študijný odbor Učiteľstvo akademických predmetov - prvý stupeň
Absolvovaním študijného programu učiteľstvo dejepisu študent získava vedomosti potrebné pre prácu učiteľa zo základu pedagogicko-psychologických disciplín. Získava ucelený prehľad o všeobecných (svetových) dejinách a národných (slovenských) dejinách, o základných metódach a pomocných vied historických. Jednou z kľúčových čŕt absolventa je jeho adaptabilita s ohľadom na meniace sa kontexty práce a schopnosť rýchlo si osvojiť nové poznatky a zručnosti z učiteľstva dejepisu.
Základné smerovanie bakalárskeho štúdia je však príprava na magisterský stupeň tak na učiteľskom štúdiu ako aj na neučiteľských príbuzných programoch.

Učiteľstvo dejepisu (v kombinácii)– študijný odbor Učiteľstvo akademických predmetov - druhý stupeň
Absolvovaním študijného programu Učiteľstvo akademických predmetov dejepis študent získava ucelený prehľad o didaktike histórie a prehľad z Dejín Cirkvi, dejín dejepisectva, historickej geografie a klasických jazykov. Nie v poslednom rade vzdelávanie je postavené na výberových prednáškach. Účelom je vychovať samostatných a rozhľadených učiteľov dejepisu pripravených pôsobiť v pedagogickom procese, ako aj v mimoškolskej sfére.

Učiteľstvo náboženskej výchovy (v kombinácii) – študijný odbor Učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov - prvý stupeň
Absolvovaním bakalárskeho študijného programu študent získava vedomosti z oblasti filozofie, pedagogiky, psychológie, histórie a prehľad o základných teologických disciplínách, ako aj vybraných autoroch a smeroch. Hlavným cieľom bakalárskeho štúdia je príprava na získanie úplného bakalárského vzdelania , ktoré mu umožní plnohodnotne vykonávať povolanie asistenta učiteľa alebo povolania primerané dosiahnutému vzdelaniu. Jednou z kľúčových čŕt absolventa je jeho adaptabilita s ohľadom na meniace sa kontexty práce a schopnosť rýchlo si osvojiť nové poznatky a zručnosti.
Absolventi bakalárskeho študijného programu majú možnosť uplatnenia v rôznych odvetviach cirkevného a spoločenského života, najmä v humanitných sektoroch, vo verejnej správe, aj v súkromnom sektore. Ako bakalári náboženskej výchovy budú schopní vyučovať náboženskú výchovu v predškolských zariadeniach. Výraznou stránkou štúdia je pedagogická prax a dôraz na zvládnutie základov didaktiky predmetu. Základné smerovanie bakalárskeho štúdia je však príprava na magisterský stupeň tak na učiteľskom štúdiu ako aj na neučiteľských príbuzných programoch.

Učiteľstvo náboženskej výchovy (v kombinácii) – študijný odbor Učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov – druhý stupeň
Absolvovaním magisterského študijného programu študent získava ucelený prehľad o všetkých teologických disciplínach, ako aj vybraných autoroch a smeroch. Absolvent je schopný dobre sa orientovať v študovaných obsahoch, má veľmi dobrý prehľad o trendoch v teológii a schopnosť rýchlo si osvojiť nové poznatky a zručnosti. Teoreticky je dobre pripravený na vyučovanie náboženskej výchovy na základných a stredných školách a je k tomu aj teoreticky pripravený. Výraznou stránkou štúdia je pedagogická prax a dôraz na zvládnutie didaktiky predmetu. Po základných formách pedagogickej praxe v druhej fáze štúdia absolvuje aj súvislú pedagogickú prax.

Sociálna práca – študijný odbor Sociálna práca - prvý stupeň
Absolvent bakalárskeho študijného programu ovláda teoretické koncepcie a metódy sociálnej práce, má znalostí o ekonomike a legislatíve sociálnej sféry, pozná metódy riadenia sociálnej sféry a dokáže analyzovať sociálnu situáciu v danej lokalite príp. regióne; navrhovať, prijímať a realizovať koncepčné riešenia sociálnych problémov; spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, zdravotníctve, školstve a psychologickom a pedagogickom poradenstve; podieľať sa na riešení otázok kvality života a socio - enviromentálnych problémov; riešiť otázky minorít, osobitne rómskeho etnika; riešiť otázky rodinnej politiky a rodinného života, chudoby, bezdomovectva, prostitúcie, drogových závislostí a ostatných sociálno-patologických javov a to v rezidenciálnej i terénnej sociálnej práci; samostatne plánovať a organizovať aktivity v oblasti sociálnej pomoci a sociálnych služieb.
Základné smerovanie bakalárskeho štúdia je však príprava na magisterský stupeň tak na rovnomennom študijnom programe ako aj na príbuzných programoch.

Náuka o rodine – v kombinácii Študijných odborov Sociálna práca a Katolícka teológia - prvý stupeň
Absolvent bakalárskeho študijného programu náuka o rodine je oprávnený pracovať v oblasti prípravy mládeže na život v manželstve a rodine, sexuálnej výchovy, rodinného poradenstva, v sociálnych službách, vo verejnej správe, v redakciách kresťanských časopisov a rozhlasu. Okrem toho môžu pracovať v charitatívnych inštitúciách a v inštitúciách tretieho sektoru, ktoré sa zameriavajú na pomoc rodine. Absolvent má možnosť uplatniť sa v príprave mladej generácie na manželstvo a rodinný život, na manželské poradenské služby, na sociálnu pomoc rodinám, prácu v centrách rodiny, v orgánoch verejnej správy, v cirkevných inštitúciách, zameraných na pomoc rodine, v masmédiách a v treťom sektore a v administratívnej správe, v predškolských zariadeniach, či v inštitúciách na úrovni svojej kvalifikácie. Absolvent bakalárskeho stupňa učiteľského štúdia získa svojím štúdiom všeobecný prehľad a je dobre pripravený predovšetkým na pokračovanie štúdia na magisterskom stupni. Svojím filozoficko-teologickým základom ako aj praktickou formáciou je pripravený aj na samostatnú prácu v rôznych oblastiach. Ide najmä o cirkevné organizácie, cirkevné úrady a zariadenia, ale aj v centrách voľného času, vo verejných funkciách a inde, kde je potrebné preukázať vedomosti a schopnosti riešiť otázky hodnotovej orientácie, teoretické otázky zmyslu skutočnosti a pod.
Základné smerovanie bakalárskeho štúdia je však príprava na magisterský stupeň tak na rovnomennom študijnom programe ako aj na príbuzných programoch.

Učiteľstvo etickej výchovy (v kombinácii) – študijný odbor Učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov - prvý stupeň
Absolvovaním bakalárskeho študijného programu študent získava vedomosti z oblasti filozofie, pedagogiky, psychológie, a v etických disciplínách, ako aj vybraných autoroch a smeroch. Hlavným cieľom bakalárskeho štúdia je príprava na získanie úplného bakalárského vzdelania , ktoré mu umožní plnohodnotne vykonávať povolanie asistenta učiteľa alebo povolania primerané dosiahnutému vzdelaniu. Jednou z kľúčových čŕt absolventa je jeho adaptabilita s ohľadom na meniace sa kontexty práce a schopnosť rýchlo si osvojiť nové poznatky a zručnosti.
Absolventi bakalárskeho študijného programu majú možnosť uplatnenia v rôznych odvetviach spoločenského života, najmä v humanitných sektoroch, vo verejnej správe, aj v súkromnom sektore. Absolventi sú pripravení pokračovať v 2. stupni štúdia. Sú schopní orientovať sa v širších súvislostiach výchovy a vzdelávania, preto dokážu pôsobiť najmä ako pracovníci v oblasti vzdelávania. Výraznou stránkou štúdia je pedagogická prax a dôraz na zvládnutie základov didaktiky predmetu.
Základné smerovanie bakalárskeho štúdia je však príprava na magisterský stupeň tak na učiteľskom štúdiu ako aj na neučiteľských príbuzných programoch.

Učiteľstvo etickej výchovy (v kombinácii) – študijný odbor Učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov - druhý stupeň
Absolvovaním študijného programu študent nadobudol vedomosti a zručnosti potrebné pre učiteľa na II. stupni ZŠ a SŠ. Študent získal znalosti hlbšej problematiky pokrývajúcej jednotlivé oblasti filozofického myslenia, ako aj špecializované znalosti niektorej z oblastí filozofie. Rozsah a hĺbka znalostí a praktických zručností ho oprávňuje pokračovať v štúdiu na jeho treťom (doktorandskom). Jednou z kľúčových čŕt absolventa je jeho adaptabilita s ohľadom na meniace sa kontexty práce a schopnosť rýchlo si osvojiť nové poznatky a zručnosti. Navyše študent mal príležitosť vstúpiť do filozofie v širšom kontexte kresťanského úsilia o dialóg rozumu a viery. V učiteľskej alternatíve štúdia bude položený väčší dôraz na špeciálne didaktické problémy, ale i na aplikované etiky a príbuzné spoločensko-vedné disciplíny podporujúce odbornú profesijnú erudovanosť pri výkone povolania v štátnych, súkromných inštitúciách ako aj rôznych oblastiach praxe (inštitúty etiky, poradenské centrá, výchovné inštitúcie, etické komisie apod.). Absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia odboru etika sú schopní aktívne pôsobiť priamo aj v oblasti aplikovanej etiky, etiky profesijných činností. Môžu sa podieľať na tvorbe profesionálnych etických kódexov pracovníkov rozličných profesií a navrhovať ich znenie, môžu pracovať v národných a medzinárodných etických komisiách, expertných tímoch, riadiacich orgánoch a výboroch pre posudzovanie stavu etického rozhodovania v rôznych oblastiach života spoločnosti a spoločenských vzťahov.

Učiteľstvo náboženskej výchovy (jednopredmetové) – študijný odbor Učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov - prvý stupeň
Absolvovaním bakalárskeho študijného programu študent získava vedomosti z oblasti filozofie, pedagogiky, psychológie, histórie a prehľad o základných teologických disciplínách, ako aj vybraných autoroch a smeroch. Hlavným cieľom bakalárskeho štúdia je príprava na získanie úplného bakalárského vzdelania , ktoré mu umožní plnohodnotne vykonávať povolanie asistenta učiteľa alebo povolania primerané dosiahnutému vzdelaniu. Jednou z kľúčových čŕt absolventa je jeho adaptabilita s ohľadom na meniace sa kontexty práce a schopnosť rýchlo si osvojiť nové poznatky a zručnosti.
Absolventi bakalárskeho študijného programu majú možnosť uplatnenia v rôznych odvetviach cirkevného a spoločenského života, najmä v humanitných sektoroch, vo verejnej správe, aj v súkromnom sektore. Ako bakalári náboženskej výchovy budú schopní vyučovať náboženskú výchovu v predškolských zariadeniach. Výraznou stránkou štúdia je pedagogická prax a dôraz na zvládnutie základov didaktiky predmetu.
Základné smerovanie bakalárskeho štúdia je však príprava na magisterský stupeň tak na učiteľskom štúdiu ako aj na neučiteľských príbuzných programoch.

Učiteľstvo náboženskej výchovy (jednopredmetové) ) – študijný odbor Učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov - druhý stupeň
Absolvovaním magisterského študijného programu študent získava ucelený prehľad o všetkých teologických disciplínach, ako aj vybraných autoroch a smeroch. Absolvent je schopný dobre sa orientovať v študovaných obsahoch, má veľmi dobrý prehľad o trendoch v teológii a schopnosť rýchlo si osvojiť nové poznatky a zručnosti. Teoreticky je dobre pripravený na vyučovanie náboženskej výchovy na základných školách I. a II. stupňa a stredných školách a je k tomu aj teoreticky pripravený. Výraznou stránkou štúdia je pedagogická prax a dôraz na zvládnutie didaktiky predmetu. Po základných formách pedagogickej praxe v druhej fáze štúdia absolvuje aj súvislú pedagogickú prax.
Rozsah a hĺbka znalostí a praktických zručností ho oprávňuje pokračovať v štúdiu na jeho treťom (doktorandskom) stupni v študijnom programe Katolícka teológia.