O súčasnej realistickej filozofii

V dnešnej kultúre a filozofii sa návrat ku koncepcii realistickej filozofie stáva aktuálnou potrebou. Divergencie súčasných filozofických teórií majú pôvod v rôznorodých interpretáciách skutočnosti. Rozhodnúť o tom, ktorá z týchto interpretácií je zásadná a racionálna, môže iba zhodnosť alebo nezhodnosť s reálne existujúcim svetom osôb, zvierat, rastlín a vecí.

M. A. Krąpiec je jedným, ak nie jediným z tvorcov súčasnej koncepcie realistickej filozofie, ktorá z jednej strany syntetizuje veľkú tradíciu starovekej filozofie (Platón, Aristoteles) a stredovekej filozofie (Albert Veľký, Tomáš Akvinský) a z druhej strany zase jej dáva novú formu. Týka sa to tak obsahovej ako aj metodologickej stránky. Vznikajúca koncepcia realistickej filozofie je spojená s výskumami a výsledkami tzv. "Ľublinskej filozofickej školy", v ktorej vedľa M. A. Krąpca pôsobili takí profesori ako Jerzy Kalinowski (filozofia práva), Štefan Swieżawski (dejiny filozofie), Stanislaw Kamiński (metodológ), M. Kurdziałek (dejiny filozofie), Karol Wojtyła (etik) a iní. Krąpiec nadväzuje na aristotelovskú ako aj tomášovskú tradíciu myslenia, ktorá v 19. stor. vystupovala vo forme tomizmu. K obnove existencialistickej koncepcie bytia na počiatku 20. stor. prispeli J. Maritaine ako aj É. Gilson. V interpretácii bytia sa koncentrovali na problém existovania (dôležité metafyzické práce J. Maritaina sú Sept leçon sur l’être et de premiers principes de la raison spéculative, Paris 1934; Court traité de l’existence et de l’existant, Paris 1947; dôležité práce É. Gilsona týkajúce sa koncepcie bytia sú Le thomisme, Strasbourg 1919; L’être et l’existence, Paris 1948).

Maritain z epistemologického stanoviska zdôrazňoval intuitívno-intelektuálny aspekt percepcie existovania. Nutnú podmienku metafyzického poznania tak stanovila intuícia. Vystupovala pod názvom eidetická intuícia alebo eidetický vhľad.

U Gilsona sú zvlášť inšpiratívne jeho historické výskumy uskutočňované nad textami sv. Tomáša. To ho doviedol k opätovnému odhaleniu aktu existovania, čím pre metafyziku sv. Tomáša stanovil bod obratu v chápaní bytia i realistického poznania (prispel k spresneniu terminológie tomistickej metafyziky). V náuke o existenciálnom súde poukazuje na dôležité sémantické a filozofické rozdiely prítomné medzi existovaním (esse) a existenciou (existentia). "Existovanie" poukazuje na zásadný štrukturálny element bytia a existencia na jeho genetický aspekt. Druhé vážne tvrdenie sa týkalo substanciálneho charakteru bytia. Substanciálnosť nie je zhrnutie akcidentov zviazaných s podmetom nejakou spojkou, ale jednota existovania. Všetky konštitutívne elementy substancie sú skutočné v sile jedného a toho istého aktu existovania substancie [porov. É. Gilson, Tomizm, Warszawa 1960, s. 50.]. Avšak akt existovania je nadradený substancii a jej štruktúre, ktorá nevyčerpáva bytostnosť toho, čo je.

Pre M. A. Krąpca problematika existovania bytia tvorí centrálne miesto v jeho koncepcii realistickej filozofie [dôležité diela M. A. Krąpca sú Realizm ludzkiego poznania, Poznań 1959; Teoria analogii bytu, Lublin 1959; Metafyzika, Poznań 1966; Jezyk i świat realny, Lublin 1985.]. Prijíma dvojaké prvenstvo existovania: bytostné, ktoré označuje prvenstvo existovania vzhľadom k bytnosti; poznávacie, ktoré je prvenstvom existovania transcendentného bytia vzhľadom k stavom vedomia.

Bytie je nutnou podmienkou rozvoja vedomia i sebauvedomenia a nie opačne. Bytie je nutným dôvodom vznikania samotného vedomia. Druhá téza bola bezprostredným dôsledkom prvej, pretože, ako tvrdí, naša myseľ, usporiadaná k bytiu, "druhotne prichádza k uvedomeniu si seba samej" [M. A. Krąpiec, Realizm ludzkiego poznania, Lublin 1995, s. 369.]. Navyše vedomie ako conscientia je príkladom reflexívneho poznania, sekundárneho voči intuitívnemu poznaniu, ktoré sa realizuje v spontánnych aktoch poznania zdravého úsudku.

Téza o genetickom prvenstve bytia voči vedomiu a prvenstve existovania v bytí zvýrazňuje pozíciu existovania v našom poznaní, v ktorom je predreflexívnym údajom intelektu. Ten stupňovite organizuje celé naše vedomie. Začína fázou, v ktorej sa intelekt chová pasívne a je plne absorbovaný prítomnosťou objektu. Pokračuje vytvorením predreflexívneho tzv. "jasu vedomia" v stave neaktívnej reflexie in actu exercito, ktorej jazykovou artikuláciou je existenciálny súd. Celý proces poznania sa uzatvára v momente, keď sa myseľ obracia na seba v rámci aktívnej reflexie in actu signato. Krąpiec tak nadviazal na tomistický realizmus reálneho rozdielu medzi existovaním a bytnosťou v bytí, lebo ako často zdôrazňuje, od toho závisia všetky základné filozofické tvrdenia a v konečnom dôsledku základné smery filozofovania.

Krąpiec sa sústredil na mimoriadne dôležitý problém analógie bytia a prináša ojedinelé riešenie. Poukazuje na transcendentálno-proporčnú reláciu v existovaní, ktorá prebieha v každom konkrétnom bytí aj v celej skutočnosti. Rozpracoval existenciálne súdy a metodologický postup metafyzického poznania, kde zohráva dôležitú úlohu historicko-filozofická argumentácia. Filozofii bytia kladie maximalistické ciele, čo sa prejaví v tom, že filozofia je považovaná za autonómnu vedu. Má vlastný predmet, metódu a cieľ poznania. Cieľom je porozumenie a z neho vyplývajúca filozofická múdrosť. Prvoradá pozícia metafyziky v oblasti filozofie, opierajúca poznanie o existenciálny aspekt bytia, umožňuje zachovať autonómnosť metafyzického poznania aj jeho neutralitu a univerzalizmus.

Koncepcia realistickej filozofie sformulovaná M. A. Krąpcom nám predstavuje celostný obraz sveta, robí filozofické poznanie slobodným od prijatých predpokladov, vyznačuje sa metodologickou koherentnosťou a konzekventným poznávacím realizmom. Stretávame sa s filozofiou, ktorá od začiatku "žije" samou skutočnosťou, má za predmet existujúcu skutočnosť a z vernosti voči skutočnosti robí "zásadu" filozofovania.

V súčasnosti možno sledovať plynulo prebiehajúci systematický výskum a rozvoj "Ľublinskej filozofickej školy". Do najužšieho kruhu tých, ktorí priamo nadväzujú na M. A. Krąpca s dnes už bohatou publikačnou činnosťou, patria Z. J. Zdybicka (filozofia náboženstva), A. Maryniarczyk (metafyzika), H. Kiereś (filozofia umenia), P. Jaroszyński (filozofia kultúry), W. Dłubacz (filozofia Boha) a iní.

Peter Fotta

- hore -